Pacienti

Konečne mame dobré správy.
Zhrnula by som to tak, že 1. liečba bola prvé dva júlove týždne a do konca augusta veľmi nebolo vidieť nejaké zmeny. V lete s ňou bolo ťažko. Robila všelijaké výstupy a utekala nám. Do konca augusta sme mali vysadené všetky lieky od psychiatra…. Potom to postupne prestalo, zhruba od toho septembra sa ukľudnila, čo je dobre, lebo začala zase škola. Možno aj ten režim jej prospieva. Mali sme uz rodičovské združenie a učiteľka mi potvrdila, že na Linde vidí zmenu v správaní, je  kľudná, nerobí deťom zle a konečne spolupracuje !!! Zatiaľ je v učení ešte veľmi slabá, nestíha za spolužiakmi. Podľa učiteľky sa jej striedajú dni kedy jej to ide dobre a naopak niekedy nevie to, čo vedela včera. Doma je tiež kľudnejšia, viac sa s nami rozpráva..predtým sa nechcela rozprávať alebo hovorila trochu z cesty. Teraz nam vždy povie, čo bolo v škole, čo sa učili, čo kto urobil zo spolužiakov a kto chýbal atď. a hneď po príchode zo školy otvorí tašku a ukazuje mi, čo sa učili a čo dostala. Tiež začala vnímať to, že sú známkovaní, vlani jej to bolo jedno, neregistrovala to, známky ju netankovali… Teraz ked dostane zlú známku, tak sa aj rozplače… snaží sa nosiť dobré známky, hnevá sa keď ostatní dostanú 1 a ona nie. Začína prejavovať viac citov ako predtým.. A začína vnímať naše rozhovory doma a s rodinou a reaguje na to. Predtým mala svoj svet, nevšímala si nás.
a tie city sa už u nej objavujú.. predtým ich moc nemala, teraz sa aj rozplače, alebo spomína tých, čo už zomreli z rodiny, že jej chýbajú…a tečú jej pritom aj slzy, čo predtým nebolo.  Ešte to ale nie je dokonalé, napr. včera urobila výstup v detskom kútiku, ale potom večer som na nej videla, že to ľutuje a uvedomuje si, že urobila niečo zle. Asi sa budeme musieť takým miestam vyhýbať zatiaľ.. Dnes sme boli v zoo a nebol žiadny problém. Ja som rada, že je vôbec nejaká možnosť liečenia, aj keď neskôr. Verím, že to časom všetko dobehneme. Už nebije deti, v škole teraz robia chlapci zle a ešte som zabudla, že sa začala hrať s hračkami. Zavrie sa do izby, vezme si také malé hračky – zvieratká a hrá s nimi divadielko – rozprávku o vlkovi a kozliatkach. Predtým sa nikdy takto nehrala, nebavilo ju nič. V noci už sa nepocikáva asi mesiac, chodí v noci sama na wc keď potrebuje.
Zatiaľ to vyzerá, že liečba naozaj zaberá. Čakala som do rodičovského združenia, čo povie učiteľka, ktorá nemá tušenia o liečbe a ona mi potvrdila, že Linda je iná ako minulý rok, že je to s ňou ľahšie, akurát to učenie jej zatiaľ nejde, ale na to je ešte skoro. Ja si myslím, že to, čo sa doteraz podarilo, je veľký úspech.
A ešte som zabudla dôležité, že epi. záchvat nebol !!!!!!!!!!!!!!