Linda M.
Linda M.
- 2018 Epilepsia na základe organic. poškodenia mozgu, ťažké poruchy správania.
- Autizmus
- Počas liečby došlo k mnohým zmenám. Linda je pozornejšia, prítomnejšia, uvedomelejšia.
- Po 3- mesačnej liečbe Linda spolupracuje aj v škole, uvedomuje si známkovanie. Záchvaty sa zredukovali.
Linda ako 4. ročná,
Linda nechce jedávať, je výberavá v strave.
5. ročná
autistické črty, trha travu aj hodinu
Pred 1. liečbou
8,5 ročná už 5 rokov sa lieči na epilepsiu. Predtým bola zdravá, nemali sme žiadne problémy. Záchvaty mávala rôzne, niekedy raz za mesiac, niekedy dvakrát za týždeň.. menilo sa to, menila sa aj liečba. Odkedy ochorela, mali sme problémy so správaním a hyperaktivitou.
S nástupom do školy (chodí do špeciálnej) sa pridružili problémy s učením. Má aj ľahšiu mentálnu retardáciu a odmieta sa učit a celkovo aj chodit do školy. Máme kazdodenné problémy v bežnom živote, nechce spolupracovať ani sa prispôsobiť. Vonku nám uteká, je to aj nebezpečné. Inak vyzerá zdravá, telesné postihnutie nemá, chôdzu aj reč má v poriadku. Rozhodujeme sa čo ďalej, od lekárov nemáme dobré prognózy. Podľa nich má organické poškodenie mozgu a preto sa tak správa. Lieky vraj na to nezaberajú. ochorela 6/2013 dostala prvý záchvat pri chorobe, po vysokých horúckach (plne očkovaná). Rada trhá trávu, aj hodinu, nedá sa z toho vyrušiť… má trochu také autistické spravanie. Keby sme boli vtedy múdrejší, nikdy by sme ju nedali očkovať. Pribera a chudne striedavo, rozdiel 4-5 kg… odmieta jesť. Liečená aj na psychiatrii…. 2. kombinácia na epi. a ešte 2. kombinácia od psychiatra keď bola bez psych. liečby nedalo sa to už doma zvládať, preto sme to skúsili, nemali sme nič lepšie …. bolo to veľmi ťažké, v nicom nespolupracuje, vsetko sme robili nasilu, ani do školy ráno nechcela ísť, nasilu sme ju obliekali, hádzala sa radšej na zem, škriabala nás, aj učiteľku.. divadlo pre celý panelák.. vonku nám utekala tam kde chcela ona ísť, odmietala odísť z ihriska alebo z návštevy domov, museli sme ju na rukách nasilu takú veľkú a teraz posledné mesiace s tým jedením bol problém a aj s pitím, to som jej tiež musela ja stále ponúkať. Zo školy nosila celú desiatu domov aj celú fľašu vody. V noci sa pomočuje.
1. Liečba
Linda celkom pri lete domov poslúchala, dokonca si nechala vysvetliť, že jej nekupíme cukríky na letisku. Včera si pekne sama upratala izbu a dnes napísala pár riadkov písmen.. celkom do starých koľají sa nevrátila, ale máme s ňou čo robiť. Tie extrémne výbuchy zlosti už nemala po prvom týždni liečby. Ani doma.. Ale stále si chce robiť po svojom, len teraz je to trochu ľahšie, dá sa s ňou dohodnúť, uprace si aj izbu za odmenu alebo píše úlohu atď. Pocikávanie v noci stále trvá, epi. záchvat žiadny nemala. S jedením ťažko, pražené vajíčka (aj s bielkom konečne) a ovocie zje, koláče tiež, varené moc nie, s tým bojujeme.
nakreslila babicku a dedka
Po 3. nesiacoch liečby
Konečne mame dobré správy.
Zhrnula by som to tak, že 1. liečba bola prvé dva júlove týždne a do konca augusta veľmi nebolo vidieť nejaké zmeny. V lete s ňou bolo ťažko. Robila všelijaké výstupy a utekala nám. Do konca augusta sme mali vysadené všetky lieky od psychiatra…. Potom to postupne prestalo, zhruba od toho septembra sa ukľudnila, čo je dobre, lebo začala zase škola. Možno aj ten režim jej prospieva. Mali sme uz rodičovské združenie a učiteľka mi potvrdila, že na Linde vidí zmenu v správaní, je kľudná, nerobí deťom zle a konečne spolupracuje !!! Zatiaľ je v učení ešte veľmi slabá, nestíha za spolužiakmi. Podľa učiteľky sa jej striedajú dni kedy jej to ide dobre a naopak niekedy nevie to, čo vedela včera. Doma je tiež kľudnejšia, viac sa s nami rozpráva..predtým sa nechcela rozprávať alebo hovorila trochu z cesty. Teraz nam vždy povie, čo bolo v škole, čo sa učili, čo kto urobil zo spolužiakov a kto chýbal atď. a hneď po príchode zo školy otvorí tašku a ukazuje mi, čo sa učili a čo dostala. Tiež začala vnímať to, že sú známkovaní, vlani jej to bolo jedno, neregistrovala to, známky ju netankovali… Teraz ked dostane zlú známku, tak sa aj rozplače… snaží sa nosiť dobré známky, hnevá sa keď ostatní dostanú 1 a ona nie. Začína prejavovať viac citov ako predtým.. A začína vnímať naše rozhovory doma a s rodinou a reaguje na to. Predtým mala svoj svet, nevšímala si nás.
a tie city sa už u nej objavujú.. predtým ich moc nemala, teraz sa aj rozplače, alebo spomína tých, čo už zomreli z rodiny, že jej chýbajú…a tečú jej pritom aj slzy, čo predtým nebolo. Ešte to ale nie je dokonalé, napr. včera urobila výstup v detskom kútiku, ale potom večer som na nej videla, že to ľutuje a uvedomuje si, že urobila niečo zle. Asi sa budeme musieť takým miestam vyhýbať zatiaľ.. Dnes sme boli v zoo a nebol žiadny problém. Ja som rada, že je vôbec nejaká možnosť liečenia, aj keď neskôr. Verím, že to časom všetko dobehneme. Už nebije deti, v škole teraz robia chlapci zle a ešte som zabudla, že sa začala hrať s hračkami. Zavrie sa do izby, vezme si také malé hračky – zvieratká a hrá s nimi divadielko – rozprávku o vlkovi a kozliatkach. Predtým sa nikdy takto nehrala, nebavilo ju nič. V noci už sa nepocikáva asi mesiac, chodí v noci sama na wc keď potrebuje.
Zatiaľ to vyzerá, že liečba naozaj zaberá. Čakala som do rodičovského združenia, čo povie učiteľka, ktorá nemá tušenia o liečbe a ona mi potvrdila, že Linda je iná ako minulý rok, že je to s ňou ľahšie, akurát to učenie jej zatiaľ nejde, ale na to je ešte skoro. Ja si myslím, že to, čo sa doteraz podarilo, je veľký úspech.
A ešte som zabudla dôležité, že epi. záchvat nebol !!!!!!!!!!!!!!
Linda v škole spolupracuje, dnes v škole pekne pracovala, dostala 2.