Marianko sa narodil v 8. mesiaci. Po pôrode nemal vyvinuté pľúca, ťažko sa mu dýchalo.
DMO
Počas liečby nastali zlepšenia v polohách- turecký sed a celková pohyblivosť.
Liečbou nabral Marianko sebavedomie a zapája sa do hier.
Doktori povedali, že má pneumotorax. Na 2. deň po narodení ho dali v Košiciach do inkubátora. Tri dni dýchal len s kyslíkom a museli mu spraviť prepich pod rebrom, lebo v pľúcach mal vzduch. Od ťažkého dýchania sa mu v hlávke spravila cysta. Cvičili sme Vojtovu metódu. Až po roku začal chodiť po štyroch. Keď mal skoro 18 mesiacov, začal pomaly dávať kroky. Má 4 roky – stále špičkuje a nohy sa mu stále točia dovnútra. Až po 3 rokoch mi povedali, že má slabú DMO. V Anglicku s ním absolvujem Hydro a Fysiotherapy. Dali mu aj špeciálne topánky. Nevyjde po schodoch, nesedí v tureckom sede.
1. Liečba
Zlepšenie u Marianka nastalo asi po 4 mesiacoch. Ukázalo sa to na chôdzi po schodoch už sám vyjde hore aj dole (keď nie su schody vysoké). V tureckom sede predtým sám neusedel – musel sa opierať, teraz si sadne sám.
Zlepšenie je vidieť aj na tureckom sede. Predtým sa musel opierať o niečo – teraz si sadne sám, aj keď nôžky si musi ukladat. Pri futbale je ovela silnejší – sám odkopne loptu. Je oveľa smelší – predtým sa všetkého bál. Už urobí veci ako ostatné deti – len v pomalšom tempe.
Pri stálom upozorňovaní nôžky uloží a dostupuje na päty. Vydrží dlhšie chodiť.
Po 1. injekcii sa večer na diskotéke sám postavil z inv. kresla a začal tancovať. V Egyptě:
Večer po prvni injekci se na diskotéce postavil, jen se lehce opíral o stůl, a byť byla půlnoc, byl plný energie a chodili jsme za jeden prst po terase diskotéky, byl velmi uvolnený a cítil se výborně, mel ladné a jisté pohyby, např.při nalévaní nápoje do skleničky, mimodík si třeba lehce přehodil nohu přes nohu atd., měl uvolněný a vyladěný výraz v obličeji. 4. den, v posilovni udělal úplne sám osm drobných kroků, pomalu a bez držení. Každý den hodně plával, několikrát byl cvičit v posilovně a na masáži. V Praze:
Doma začal trénovat chůzi, cvičí sedy lehy, dřepy u rebřin. Často odkladal jednu francouzskou hůl a chodil jen s jednou a tak jsme před týdnem koupili dřevěnou lehkou vycházkovou hůlku.
Stojí sám opřen jen v jednom bodě o hůlku, zlepšila se částečně i rovnováha, – dřív stál nejistě i o dvou francouzských holích.
Jde za ruku s někým a v druhé ruce ma hůlku. – chodí lehce, svižně, drží se mě jen za prst, jde pěkně rovně – dříve nezvedal nohy od zeme, šoural nohama po zemi, za ruku mě držel křečovitě, rovnováha nebyla žádna.
Chůze za ruku je uvolněna– dříve při chůzi křečovité sevřené ruky, chůze téměr nemožná pro ztuhlost a nekoordinované pohyby.
Mnohem, lépe chodí do schodů. Buď sám a drží se zábradlí, nebo pomoci hůlky nebo za ruku, střídá nohy, chodí mnohem lehčeji- dřív nestřídal nohy a pohyby byly mnohem těžkopádnější a ztuhlejší.
Mareček zvláda po 5 mesiacoch schody sám !!!
Po roku liečby
Po roku liečby vyjde hore schodmi s ľahkou oporou 1 ruky. Chôdzu trénuje v horolezeckom úväze. Pomáha mu naberať sebavedomie, stabilitu, rovnováhu. Ak máte malý byt na koľajničky v strope, kombinujte to s chôdzou na bežiacom páse.
Přes prázdniny necvičil pravidelně proto že pořád někde cestoval, tábořil v lese, ale je v dobré fyzické kondici. Poslední dobou vyráží sám s kamarády na různé akce a tak hodně chodí po městě .
Vozík už vůbec nepoužívá, ve škole jezdí na skůtru proto že má těžkou tašku ale jinak chodí všude po svých. Zlepšil se i ve škole, má zatím samé jedničky a dvojky.
1. liečba v r. 2013, aktuálna liečba 2018, celkovo absolvované 5 liečby.
DMO??????????
Zlepšená pohyblivosť, samostatnosť.
Liečba posilnila Lukiho v chôdzi a stratil neprítomný pohľad.
1. Liečba
Po roku liečby – vydrží vo vode plávať a skákať aj 2 hodiny bez únavy. Chodí po piesku, napriek tomu, že na väčšie vzdialenosti používal vozík, teraz dokáže trasu 250 m prejsť oboma smermi na nohách bez vozíka…Po 14. mesiacoch vozík už vôbec nepoužíva. Predtým Luki používal na dlhé trasy vozík, prišiel na ňom aj na ďalšiu liečbu. Po roku prestal vozík používať.
Do školy už chodí iba po svojich. Je oveľa pohyblivejší. Predtým sa na nerovnej ceste podkýnal a padal, teraz automaticky dvíha nohy. Luki nechcel ostať ani minútu sám doma, teraz si v pohode môžem odbehnúť do obchodu. Prestal sa báť byť sám doma.
Po 2. rokoch liečby
Pred 2-mi rokmi vzdialenosť hotel-ambulancia zdolával na vozíku, dnes prejde tú istú vzdialenosť na vlastných.
Luky je šikovnejší a šikovnejší. Zase vidím, že je pevnejší aj
chôdza je lepšia, no čo k tomu povedať – som šťastná.
Pred asi 12 rokmi doviezla mamička ku mne na kočiari asi 8 ročného chlapčeka. Nevládal prejst do ambulancie z najbližšieho hotela. Liečil sa asi 5 rokov- Luki sa postavil na nohy úplne a naše cesty sa potom rozišli…Pred 3 dňami sme na fb s maminkou na seba narazili. Dozvedela som sa, že Luki uspešne zmaturoval na strojníckej priemyslovke a vedie život ako každý teanager….
Luky, blahoželám!
Až do svojich 13 rokov Lucka chodila len s barlami a na vozíku, doma sa pohybovala po štyroch…
Spastická
Stojí, aj keď “len” s oporou, postupne chôdza, ohybnejšia, zlepšenie držania tela.
Počas liečby nastáva uvoľnenie svalstva a zlepšenie pohybu, v škole dosahuje výborné výsledky.
1. Liečba
Uvoľnili sa spazmy tela, po príchode si všetci všimli, že Lucka “narástla”, takže vystretie tela je evidentné.
Po 3. mesiacoch liečby
Doma chodí už len na nohách, bez opory – predtým liezla po štyroch – dokonca aj v parku prejde sama-bez barlí 50 -70 m!!!! Dokáže chodiť po schodoch držiac sa zábradlia – predtým sa dolu šmýkala po zadku. Cvičí na rebrinách – záves, podrep, stojí s vyrovnanými nohami.
Napriamila sa v chrbte, mizne kyfóza a predklon hlavy, je stabilná, má lepšiu rovnováhu. Chodí už bez opory sama. Po piesku na pláži prešla aj 50 m sama bez opory. Prepláva 400 m.
Rok po začatí liečby prešla sama peši zo Smokovca na Hrebienok- až na Studenovodské vodopády a z vodopádov na Bielikovu chatu, čo je cca 5 km.
Po 15 mesiacoch liečby
Lucke sa celkom darí, v škole na polročnom vysvedčení (v deviatom ročníku) mala jednotky a dvojky, čo je jej najlepšie vysvedčenie na druhom stupni.
Predminulý týždeň sme boli na horách lyžovať, už zatáča do obidvoch strán a pády sú už iba ojedinelé. Na ukážke sme na prechádzke v neďalekom lesoparku, ako vidieť s barlami ide vystretá a aj na pravú ruku je opora lepšia. Celkom pekne ide aj bez barlí a prejde takto asi tak do 150 m.
Liečba podporuje celkovú ohybnosť, pohyblivosť, silu.
Kubík vykazuje známky rapídneho zlepšenia stavu.
1. Liečba
Kubík zhora:
Stoj před cestou do Egypta.
Chůze po 8 dnech lecby.
Lepší stabilita a opora o ruce na břiše.
Naučil se zvednout hračku oběma rukama nahoru v leže i v sedě.
Lepší opora o ruce a stabilita hlavičkyv tureckém sedu.
Lepší sed a ovládání hlavičky v sedu, volné ruce.
Celkově se mi zda Kubik silnejsi a po opichani nozicek snad i delsi :-). Za pobyt v Egypte dokonce pribral 1,5 kg!
Nozicky jsou rovnejsi a silnejsi, schody ted primo “vybehne” a pekne strida nohy, pred tim sel vetsinou jen jednou nohou a druhou prisunul. Take se uvolnily, dokaze sedet pekne na patach, aniz by je pod sebou kroutil. Teprve se chystame k nasi fyzioterapeutce, ktera s Kubou cvici takze uvidime co jeste rekne ona.
Jinak stale mluvi a mluvi, pusu cely den nezavre :-).
Po 4. mesiacoch
Po 4 mes. – Kubík je živší, pevnejší, sedí s malou oporou dlhšie a udrží hlavičku.
Napriek tomu, že pred rokom nútili lekári Kubíka na operáciu vyluxovaných bederných
kĺbov, dnes to po liečbe nie je potrebné – ortopéd operáciu vylúčil !
Kubíkovi po 6 mesiacoch zmizlo EPI-ložisko na EEG!!!
Kubík – po roku chodí s oporou, vcelku nenožničkuje, vystúpi aj po schodoch.
Pred liečbou: neustál na nohách – po roku chodí s oporou – aj do schodov.
Pred liečbou: neplazil sa – po roku sa plazí a otáča sa, mení smer.
Pred liečbou: slintal – po roku slintanie takmer vymizlo, vyslovil len 1 písmenko – po roku vyslovuje slabiky a snaží sa ich spájať do viet, rozumie rôznym rečiam.
Vo vode kopal iba nohami – po rokuzapája aj ruky, niekoľko sekúnd plávasám.
Kdyz jsem Kubika srovnala pri cviceni pred lecbou a po lecbe tak jsem zjistila, ze se mu pekne narovnaly zada kdyz na nich lezi.
Pred tim je mel totiz hodne prohnute a nekdy az tak, ze jsem mu pod nimi mohla prostrcit ruku, ted lezi pekne rovne na podlozce. Skoda ze nemam fotku pred tim, ale jak lezi ted tak jednu posilam.
Prava ruka se mu uvolnila, vic ji pouziva pri hre, prendava si v ni vece nebo je pri hre pridrzuje, driv ji mel spis jen jako pomocnou a nic s ni nechtel delat. Jak si s ni hraje s autickem. Celkove ma ruce volnejsi, velice dobre se mu protahuji, dava je nahoru, taky pri myti rukou lip otaci ruce dlani nahoru.
Posadit s oprenyma rukama mu neslo a taky ho to bolelo, ted ma ruce volnejsi a jde mu to snaze, sam se do takoveho sedu nedostane, ale pekne ruce drzi a chvilku v teto poloze vydrzi. Nozicky jsou taky pekne uvolnene. Je to poznat hlavne pri sezeni na patach, pred tim se na ne tezko posadil, protoze mu ujizdeli do stran a nedali se dat uplne k sobe i turecky sed je lepsi.
Jinak cvicime motylky, zatim zvlada 60-70 denne, s pridrzenim rukou na nozickach zvladne i protazeni do kolibky.
Byl zase na kontrole u neurologa, Byl s nim “spokojeny”, byl prekvapeny, ze se naucil slezat pozpatku z postele. Zkontroloval nozicky, rekl, ze je ma Kubik pekne volne.. Nozicky i ruce ma porad pekne volne. Stale ale nechce i pres to, ze ma pravou ruku volnou, ji moc pouzivat. proste voli tu jednodussi cestu a taky je to asi hodne o zvyku. No snad to casem dokaze. Nohy mu zesilily natolik, ze kdyz mu po vykonani potreby na zachode potrebuji natahnout obleceni, tak ho postavim k umyvadlu, on se chytne rukama a sam se drzi, ja ho pak muzu v klidu obleknout. Ten stoj neni samozrejme dokonaly, protoze neni rovny, ale takto driv vubec stat nevydrzel. Ruce i zada ma take silnejsi, pekne se o ruce opira do “kobry” a vydrzi o ne byt dele opreny, Dele taky vydrzi v tureckem sedu i v sedu na patach.
Na hipoterapii si ho fyzioterapeutka chvali, ze je v sedu stabilnejsi a uz tak moc “nerotuje” pri jizde s nozickama dovnitr. Na rehabilitaci je s nim pani taky spokojena, pekne cvici, hlavne kdyz ma motivaci, to zvladnce uplne vsechno :-).
Stale mluvi ve slabikach nebo rika pocatecni pismena. Spojuje ale vice zmysluplnych slov, ktere vyjadruji co chce nebo co chce rict. Kdyz nemuzeme prijit na to co chce rict tak to opakuje do te doby nez na to prijdeme. Co je novinka, tak se snazi pri jakekoliv znelce nebo pisnicce v televizi opakovat slova. dopredu zacne rikat slabiky, ktere budou nasledovat.
Sam od sebe zacal rikat treba vsechna jmena dabujicich hercu ze serialu “Pratele”, dokonce tu rekne driv nez ji reknou v televizi :-). Zname pisnicky chce take “zpivat”, opakuje slabiky slov jak se zpivaji.
Pamatuje si znacky vyrobku a pak hlasi kdo to kupuje,Zna loga obchodu kde nakupujeme, vsima si proste uplne vseho kolem sebe, at uz doma nebo ve meste, v obchode, pri jizde autem. Pozna znacky aut, ktere mame my nebo rodice a pri prochazce staci jen zahlidnout kousek auta a uz hlasi znacku a kdo to auto ma. No je toho hodne. Pusu zavre snad jen kdyz spi jinak stale neco opakuje, vysvetluje nebo pozaduje. Uz me z nej nekdy brni hlava:-).
Chuze je tak nejak stale stejna. Hodne mu vadi to vtlaceni kolinek, uz jsme pro nej vyridili vozicek. Kdyz jsme ho zkouseli tak se snazil levou rukou odtlacet, prava moc nesla, ale treba kdyz bude trenovat, tak se to nejak nauci. S detmi uz je to take lepsi. Sice stale chodim do skolky s nim, ale nekdy uz tam byva i sam a zvlada to. Cizi deti zacal taky snaset, kdyz se kolem nej poybuji tak uz hned z nich “nesili”, ale vklidu pozoruje nebo se i zasmeje nebo zamava.
–
– mluvení je čím dál lepší, už krásně spojuje i dlouhá slova z několik slabik a spojuje i do vět. Kolikrát za sebou řekne tolik slabik, že pomalu zjišťujeme co přesně říká a myslí:-)
– ve škole si ho také chválí jak pěkně spolupracuje při zadaných úkolech
– zlepšila se mu motorika levé ruky, zvládá teď dělat takové věcí, které mu dřív nešly, například navlékat dřevěné tvary s otvorem na tyčku. Pravou ruku bohužel moc používat nechce, ale občas se “zapomene” a nějaký úkon udělá i s ní.
– celou zimu nebyl vubec nemocny, jen mel 4 dny rymu a to chodi kazdy den do skoly, kde driv vydrzel tak par dni a onemocnel
– od poslední léčby konečně našel zalíbení v lezení na lozítku. Podobné lozítko má i ve škole kde taky rád trénuje. To jeho lezení není dokonalé, ale je na něm vidět, že se snaží a že ho to baví. Bohužel se na nem odrazi porad kloubama, nozickama se snazi odrazet, ale posledni dobou je pri tom hodne krizi, tak nevim co s tim.
– chuzi stale trenujeme, ale je tam stejny problem jako u toho lezeni, nozicky vic krizi, nekdy je dava na hrany, trenujeme i do schodu, nozky pekne po schodech strida, obcas je dava taky na hrany.
Na ty nozky uz snad konecne budeme mit nejakou vhodnou ortezu. Je to hrozne jak vsechno hrozne dlouho u nas trva, nez clovek neco najde a nez se to vyrobi. Lekari neporadi, co si nenajdeme sami o tom nereknou.
Ted momentalne zije olympiadou a fandi nasim sportovcum :-). Pozna nasi vlajku a hned jak ji uvidi tak hlasi, ze pojede nas sportovec. Hrozne moc ma zajem cist, vsechny napisy na obrazovce chce cist, i v casopisech, knizkach. Zkousime ho ucit cist, ale moc mu to nejde, pozna uz nekolik pismenek, ale nejde mu je davat dohromady a precist treba slabiku, tak mu ukazujeme rovnou cela slova a ty poznava. Nevim jak jinak to zkouset. Kubik se rozmluvil! Uz nerika jen slabiky, ale rovnou cela slova a to vsechna, ktera slysi i ty co chce rict sam! Opakuje i slova co slysi v televizi nebo to co rikame my :-). Dokonce se naucil rikat i slova zacinajici pismenkem “A”, ktera mu delala drive velke
potize, takze konecne krasne rika “AHOJ”. Slova vyslovuje tak dobre, ze mu i rozumi lide co ho vubec neznaji, coz driv neslo. Sam i zacal slova pekne sklonovat a nerika tak jen baba, mama, ale kdyz vola tak rika babi, dokonce i babicko! Ve skole krasne rika “pani ucitelko” 🙂 a je tam moc sikovny, zvlada vsechny ukoly, zacal pracovat i na pocitaci s dotykovou obrazovkou a jde mu to moc dobre.
Uz mame taky ortezu na chuzi, je dobra a Kubikovi kycle i nozky drzi ve spravne poloze, da se pouzit i v sedu takze Kubik zvladne i sam sedet, posilam fotku. Jeste posilam zpravu z ortopedie a snimek kycli. Ortoped rikal, ze ma kycle lepsi nez jak mel zlonskeho snimku.
Foto srovnani nozicek pred opichanim nozicek a stav ted.
Nozicky se viditelne zlepsily a vice narovnaly.
Dnes chtel Kubik zkusit jit i ze schodu a slo mu. Driv to neslo, nemohl pokrcit nohu v koleni, vzdy mu zustala natazena a tak neslo ze schodu jit. Byl z toho tak nadseny, ze mu to jde, ze hned volal “Ja umim chodit ze schodu, ja jsem ale stramak :-)!”
Mluveni je stale lepsi a stale mluvi, ve skole si ho chvali jak vsemu rozumi, ma zajem se ucit, plni ukoly, uci se basnicky a leva ruka je vice sikovnejsi. Jinak je hrozne zvedavy, na vse se pta a nic se mu neutaji:) Jeho slovni obraty ve vetach jsou kolikrat az neskutecne a hlavne srandovni :).
Celkove se mi zda Kubik silnejsi a po opichani nozicek snad i delsi :-). Za pobyt v Egypte dokonce pribral 1,5 kg! Nozicky jsou rovnejsi a silnejsi, schody ted primo “vybehne” a pekne strida nohy, pred tim sel vetsinou jen jednou nohou a druhou prisunul. Take se uvolnily, dokaze sedet pekne na patach, aniz by je pod sebou kroutil. Teprve se chystame k nasi fyzioterapeutce, ktera s Kubou cvici takze uvidime co jeste rekne ona. Jinak stale mluvi a mluvi, pusu cely den nezavre :-).
Ve skole je sikovny, ucime se pismenka a cist. Jinak stale mluvi a mluvi i tak sam pro sebe a ma neskutecnou fantazii, co on si kolikrat sam vymysli, to je fakt neskutecne. Ty jeho hlasky si snad budu zapisovat :-). Zda se mi, ze jak vic mluvi tak ze mu ubylo i takovych tech “divnych mimovolnych” pohybu.
Kuba je od pobytu stale pri dobre nalade a porad by neco vymyslel, porad se na neco pta a chce vysvetlovat, v premysleni pokrocil, zajima ho snad uplne vsechno.
– nozicky jsou pekne uvolnene, at uz v kyclich, kde jsme uz meli problemy tak taky pod koleny. Prave koleno Kubik hodne vtlacel dovnitr a to tak, ze i kdyz jsem mu nohu narovnala tak koleno “patela” porad smerovala dovnitr a nedala se narovnat. Nyni se noha krasne narovna i s patelou. Zesikmena panev se castecne srovnala, rozdil je minimalni.
– diky uvolneni vydrzi Kubik dele sedet s oporou v sedu s pokrcenymi nohy – chodidly u sebe (neco jako turecky sed). Drive po chvilce prepadal na pravou stranu. Nyni vyvazuje, ruce drzi pekne dole, ne nahore ve vzduchu, dokonce se i predklani, ale pozna kdy je to uz hodne, ze se pak zase automaticky sam opre o zada. Lepe tak drzi telo v prostoru a lip si ho ovlada. Je to poznat i kdyz ho nesu, lepe se mi drzi.
8,5 ročná už 5 rokov sa lieči na epilepsiu. Predtým bola zdravá, nemali sme žiadne problémy. Záchvaty mávala rôzne, niekedy raz za mesiac, niekedy dvakrát za týždeň.. menilo sa to, menila sa aj liečba. Odkedy ochorela, mali sme problémy so správaním a hyperaktivitou.
S nástupom do školy (chodí do špeciálnej) sa pridružili problémy s učením. Má aj ľahšiu mentálnu retardáciu a odmieta sa učit a celkovo aj chodit do školy. Máme kazdodenné problémy v bežnom živote, nechce spolupracovať ani sa prispôsobiť. Vonku nám uteká, je to aj nebezpečné. Inak vyzerá zdravá, telesné postihnutie nemá, chôdzu aj reč má v poriadku. Rozhodujeme sa čo ďalej, od lekárov nemáme dobré prognózy. Podľa nich má organické poškodenie mozgu a preto sa tak správa. Lieky vraj na to nezaberajú. ochorela 6/2013 dostala prvý záchvat pri chorobe, po vysokých horúckach (plne očkovaná). Rada trhá trávu, aj hodinu, nedá sa z toho vyrušiť… má trochu také autistické spravanie. Keby sme boli vtedy múdrejší, nikdy by sme ju nedali očkovať. Pribera a chudne striedavo, rozdiel 4-5 kg… odmieta jesť. Liečená aj na psychiatrii…. 2. kombinácia na epi. a ešte 2. kombinácia od psychiatra keď bola bez psych. liečby nedalo sa to už doma zvládať, preto sme to skúsili, nemali sme nič lepšie …. bolo to veľmi ťažké, v nicom nespolupracuje, vsetko sme robili nasilu, ani do školy ráno nechcela ísť, nasilu sme ju obliekali, hádzala sa radšej na zem, škriabala nás, aj učiteľku.. divadlo pre celý panelák.. vonku nám utekala tam kde chcela ona ísť, odmietala odísť z ihriska alebo z návštevy domov, museli sme ju na rukách nasilu takú veľkú a teraz posledné mesiace s tým jedením bol problém a aj s pitím, to som jej tiež musela ja stále ponúkať. Zo školy nosila celú desiatu domov aj celú fľašu vody. V noci sa pomočuje.
1. Liečba
Linda celkom pri lete domov poslúchala, dokonca si nechala vysvetliť, že jej nekupíme cukríky na letisku. Včera si pekne sama upratala izbu a dnes napísala pár riadkov písmen.. celkom do starých koľají sa nevrátila, ale máme s ňou čo robiť. Tie extrémne výbuchy zlosti už nemala po prvom týždni liečby. Ani doma.. Ale stále si chce robiť po svojom, len teraz je to trochu ľahšie, dá sa s ňou dohodnúť, uprace si aj izbu za odmenu alebo píše úlohu atď. Pocikávanie v noci stále trvá, epi. záchvat žiadny nemala. S jedením ťažko, pražené vajíčka (aj s bielkom konečne) a ovocie zje, koláče tiež, varené moc nie, s tým bojujeme.
Konečne mame dobré správy.
Zhrnula by som to tak, že 1. liečba bola prvé dva júlove týždne a do konca augusta veľmi nebolo vidieť nejaké zmeny. V lete s ňou bolo ťažko. Robila všelijaké výstupy a utekala nám. Do konca augusta sme mali vysadené všetky lieky od psychiatra…. Potom to postupne prestalo, zhruba od toho septembra sa ukľudnila, čo je dobre, lebo začala zase škola. Možno aj ten režim jej prospieva. Mali sme uz rodičovské združenie a učiteľka mi potvrdila, že na Linde vidí zmenu v správaní, je kľudná, nerobí deťom zle a konečne spolupracuje !!! Zatiaľ je v učení ešte veľmi slabá, nestíha za spolužiakmi. Podľa učiteľky sa jej striedajú dni kedy jej to ide dobre a naopak niekedy nevie to, čo vedela včera. Doma je tiež kľudnejšia, viac sa s nami rozpráva..predtým sa nechcela rozprávať alebo hovorila trochu z cesty. Teraz nam vždy povie, čo bolo v škole, čo sa učili, čo kto urobil zo spolužiakov a kto chýbal atď. a hneď po príchode zo školy otvorí tašku a ukazuje mi, čo sa učili a čo dostala. Tiež začala vnímať to, že sú známkovaní, vlani jej to bolo jedno, neregistrovala to, známky ju netankovali… Teraz ked dostane zlú známku, tak sa aj rozplače… snaží sa nosiť dobré známky, hnevá sa keď ostatní dostanú 1 a ona nie. Začína prejavovať viac citov ako predtým.. A začína vnímať naše rozhovory doma a s rodinou a reaguje na to. Predtým mala svoj svet, nevšímala si nás.
a tie city sa už u nej objavujú.. predtým ich moc nemala, teraz sa aj rozplače, alebo spomína tých, čo už zomreli z rodiny, že jej chýbajú…a tečú jej pritom aj slzy, čo predtým nebolo. Ešte to ale nie je dokonalé, napr. včera urobila výstup v detskom kútiku, ale potom večer som na nej videla, že to ľutuje a uvedomuje si, že urobila niečo zle. Asi sa budeme musieť takým miestam vyhýbať zatiaľ.. Dnes sme boli v zoo a nebol žiadny problém. Ja som rada, že je vôbec nejaká možnosť liečenia, aj keď neskôr. Verím, že to časom všetko dobehneme. Už nebije deti, v škole teraz robia chlapci zle a ešte som zabudla, že sa začala hrať s hračkami. Zavrie sa do izby, vezme si také malé hračky – zvieratká a hrá s nimi divadielko – rozprávku o vlkovi a kozliatkach. Predtým sa nikdy takto nehrala, nebavilo ju nič. V noci už sa nepocikáva asi mesiac, chodí v noci sama na wc keď potrebuje.
Zatiaľ to vyzerá, že liečba naozaj zaberá. Čakala som do rodičovského združenia, čo povie učiteľka, ktorá nemá tušenia o liečbe a ona mi potvrdila, že Linda je iná ako minulý rok, že je to s ňou ľahšie, akurát to učenie jej zatiaľ nejde, ale na to je ešte skoro. Ja si myslím, že to, čo sa doteraz podarilo, je veľký úspech.
A ešte som zabudla dôležité, že epi. záchvat nebol !!!!!!!!!!!!!!
Linda v škole spolupracuje, dnes v škole pekne pracovala, dostala 2.
Zima 2018
Mame sa dobre, robi pokroky kazdy mesiac. V uceni sa zlepsila, ale paradoxne ju v skole preradili do slabsieho stupna, pretoze nestiha za spoluziakmi. je teraz druhacka, ale vlastne v prvom rocniku sa nic nenaucila, bolo to este pred liecbou. preto zaciname vlastne odznovu. ale ide to Konecne zacina spajat slabiky, zacina pocut zaciatocne pismena v slove a matematika jej ide najlepsie z triedy. sme spokojni Spravanie sa tiez lepsi, ale musime byt na nu prisni, lebo stale skusa.
53317813_409427126479132_113067487968362496_n
zacala uz sledovat aj kalendar, ma prehlad aky je mesiac a stale pretaca na jul, lebo vtedy ideme do Egypta Povedala: “Opytaj sa tej pani doktorky z Egypta, co mi zakazala papat tie dobroty, ci nezmenila nazor.”
52951150_617623358702738_495717725075668992_n
Aj sa uci poriadku..upratuje si konecne izbu, hracky z vane kazdy vecer po kupani uprace, vylozi umyvacku..dokonca matematiku si robi v pracovnom zosite dopredu a bezo mna. ja uz len najdem vypočítané priklady Pred liecbou sme ju nemohli dostat do skolyno to bolo hrozne. ani traja sme ju raz nedostali z domu do skoly. pamatam si to dobre
52877895_562643310880360_4605713703193542656_n
Len kvoli liecbe mozeme konecne zit….. Boli sme v zime na lyzovacke na Donovaloch aj s rodinou a neboli problemy. Pekne sa obliekala, isla na kopec aj k hotelu bez cirkusov, dokonca aj v takej kolibe ked sme boli jest pekne sedela cely cas. Celkovo vo vsetkom je to uz ine, ci vstavanie do skoly, ci nakupy, proste bezne veci.. vsetko zrazu ide. zijeme iny zivot
53739864_340570386666432_5890687632333078528_n
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Proin porttitor nisl nec ex consectetur, quis ornare sem molestie. Sed suscipit sollicitudin nulla tempor congue. Integer sed elementum odio.
Etiam magna arcu, ullamcorper ut pulvinar et, ornare sit amet ligula. Aliquam vitae bibendum lorem. Cras id dui lectus.
Konecne zacina spajat slabiky, zacina pocut zaciatocne pismena v slove a matematika jej ide najlepsie z triedy. sme spokojni 
Spravanie sa tiez lepsi, ale musime byt na nu prisni, lebo stale skusa.
Povedala: “Opytaj sa tej pani doktorky z Egypta, co mi zakazala papat tie dobroty, ci nezmenila nazor.” 
